Preskočiť na obsah

Jair Bolsonaro

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jair Bolsonaro
Jair Bolsonaro
Jair Bolsonaro, podpis
38. Prezident Brazílie
V úrade
1. január 2019 – 31. december 2022
Predchodca Michel Temer Luiz Inácio Lula da Silva Nástupca
Federálny poslanec za Rio de Janeiro
V úrade
1. február 1991 – 31. december 2018
Mestský poslanec v Rio de Janeiro
V úrade
1. január 1989 – 1. február 1991
Biografické údaje
Rodné menoJair Messias Bolsonaro
Narodenie21. marec 1955 (69 rokov)
Glicério, São Paulo, Brazília
Politická stranaPSL (2018 – súčasnosť)[1]
PSC (2016 – 2018)
PP (2005 – 2016)
PFL (2005)
PTB (2003 – 2005)
PPB (1995 – 2003)
PPR (1993 – 1995)
PP (1993)
PDC (1989 – 1993)
Alma materVojenská akadémia Agulhas Negras
Profesiapolitik a dôstojník
Rodina
Manželka
Rogéria Nantes Braga (rozvedení)
Ana Cristina Valle (rozvedení)
Michelle Reinaldo (2013 – súčasnosť)
Deti5
Odkazy
Jair Bolsonaro na Oficiálna stránka
Spolupracuj na CommonsJair Bolsonaro
(multimediálne súbory)
Jair Bolsonaro
Vojenská kariéra
Ozbrojené sily Brazílske ozbrojené sily
Zložka Brazil Brazílska armáda
Hodnosť Kapitán
V službe 1971 – 1988
Velil 8. pluk poľného delostrelectva
9. pluk delostrelcov parašutistov
Jair Bolsonaro pri volebnej kampani 6. septembra 2018 v okamihu atentát

Jair Messias Bolsonaro (* 21. marec 1955, Glicério, Brazília) je brazílsky politik, armádny dôstojník vo výslužbe, ktorý slúžil ako 38. prezident Brazílie. Predtým bol od roku 1991 členom brazílskeho parlamentu ako zástupca štátu Rio de Janeiro. Je členom Sociálno-liberálnej strany (PSL). Svojho štvorročného prezidentského mandátu sa ujal 1. januára 2019, kedy nahradil Michela Temera.

Narodil sa v meste Glicério v štáte São Paulo. Promoval na Academia Militar das Agulhas Negras v roku 1977 a slúžil v zložkách poľného delostrelectva a parašutizmu brazílskych ozbrojených síl. Známym verejnosti sa stal v roku 1986, kedy napísal článok pre časopis Veja, v ktorom kritizoval nízke mzdy armádnych dôstojníkov, za čo bol následne zatknutý na 15 dní, hoci mu prišlo množstvo podporných listov od kolegov z armády; o dva roky bol zbavený obvinení.[2]

V roku 1988 vstúpil s hodnosťou kapitána do vojenských záloh a v tom istom roku sa uchádzal o členstvo v miestnom zastupiteľstve v Rio de Janeire, bol úspešne zvolený ako člen Kresťanskodemokratickej strany. V roku 1990 bol zvolený do dolnej komory Národného kongresu a bol následne šesťkrát zvolený opätovne. Počas svojho 27-ročného mandátu ako kongresman sa Bolsonaro stal známym pre jeho silnú podporu národného konzervatizmu. Je hlasný kritik ľavicovej politiky, vrátane manželstiev pre homosexuálov,[3] potratov,[4] pozitívnej diskriminácie,[5] liberalizácie drog,[6] a sekularizmu.[7] V zahraničnej politike obhajuje bližšie vzťahy s USA[8] a Izraelom.[9] Počas prezidentskej kampane v roku 2018 začal zastávať pro-trhové a ekonomicky liberálne postoje.[10] Je považovaný za polarizujúceho a kontroverzného politika vzhľadom na jeho názory a komentáre, ktoré boli označené za krajne pravicové a konzervatívne, vyvolávajúce v Brazílii podporu aj kritiku.[11][12][13][14] Stal sa tiež známy bagatelizovaním pandémie koronavírusu, predtým čo sa podrobil testom, ktoré uňho potvrdili ochorenia COVID-19.[15]

Bolsonaro má po oboch rodičoch taliansky pôvod. Bol tretí krát ženatý, po dvoch rozvodoch, a má celkom päť detí.

Politická kariéra

[upraviť | upraviť zdroj]

Poslanec parlamentu

[upraviť | upraviť zdroj]

Od roku 1991 je poslancom brazílskej poslaneckej snemovne, odvtedy bol šesťkrát opätovne zvolený. Predtým bol tiež poslancom v Riu de Janeiru. Počas politickej kariéry vystriedal niekoľko politických strán, od januára 2018 je členom národno-konzervatívnej a pravicovej Sociálno-liberálnej strany, pričom sám je skôr krajne pravicový.

Prezidentské voľby 2018

[upraviť | upraviť zdroj]

Bolsonaro ohlásil úmysel kandidovať na prezidenta v marci 2016 ako člen Sociálno-kresťanskej strany.[16]

V roku 2018 však opustil stranu a vstúpil do PSL, ktorá spustila jeho prezidentskú kampaň v auguste 2018 spolu s generálom vo výslužbe Hamiltonom Mourãom ako spolukandidátom na viceprezidenta. Prezentoval sa ako outsider a ochranca rodinných hodnôt. V priebehu volebnej kampane ho 6. septembra 2018 napadol útočník nožom. Bolsonaro útok prežil so značnou stratou krvi a poranením pečene, čriev a pľúc. Jeho stav bol krátko po útoku označený za stabilizovaný, ale najprv sa nepočítalo s jeho účasťou v zvyšku predvolebnej kampane.

Ešte pred prvým kolom volieb bol však Bolsonaro prepustený z nemocnice a vstúpil v súkromnej televíznej stanici v rovnakom čase, kedy ostatní kandidáti diskutovali na stanici TV Globo. Podľa prieskumov mal v posledných dňoch pred prvým kolom volieb podporu asi 35% voličov a bol považovaný za favorita pre druhé kolo. Proti nemu sa zároveň konali masové demonštrácie pod heslo #ele não (On nie).[17]

V prvom kole volieb 7. októbra 2018 skončil pozoruhodne na prvom mieste so 46,7% hlasov, kým kandidát Strany pracujúcich Fernando Haddad skončil druhý. Oprávnených voličov bolo 146,7 miliónov, pritom je v Brazílii zavedená volebná povinnosť.[18] Do druhého kola volieb, ľavicový protikandidát Haddad postúpil s 28,4% hlasov.[18]

Dvaja kandidáti sa stretli v druhom kole 28.októbra 2018 a Bolsonaro zvíťazil s 55% hlasov.[19][20][21]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jair Bolsonaro na anglickej Wikipédii.

  1. Bolsonaro filia-se ao PSL, seu partido para a campanha [online]. Exame, 7 March 2018, [cit. 2018-03-08]. Dostupné online. (po portugalsky)
  2. CARVALHO, Luiz Maklouf. O julgamento que tirou Bolsonaro do anonimato [online]. 1 April 2018, [cit. 2018-10-08]. Dostupné online. (portuguese)
  3. Bolsonaro: após união gay, próximo passo é legalizar pedofilia [online]. [Cit. 2018-09-07]. Dostupné online.
  4. Bolsonaro, em Porto Alegre, confirma ser contra o aborto e a favor da redução da maioridade penal – Jornal O Sul [online]. 21 August 2015, [cit. 2018-09-07]. Dostupné online. Archivované 2018-06-16 z originálu.
  5. Para ministra da Igualdade Racial, declarações de Bolsonaro são caso explícito de racismo [online]. Política, [cit. 2018-09-07]. Dostupné online.
  6. Jair Bolsonaro: "Sou preconceituoso, com muito orgulho" [online]. [Cit. 2018-09-07]. Dostupné online. Archivované 2018-04-12 z originálu.
  7. Jair Bolsonaro: "Sou preconceituoso, com muito orgulho" [online]. [Cit. 2018-09-07]. Dostupné online. Archivované 2018-04-12 z originálu.
  8. WIERSON, Arick. Will Brazil's Jair Bolsonaro Become Trump's New Best Friend? [online]. October 7, 2018. Dostupné online.
  9. STAFF. Brazil's Workers' Party likens pro-Israel presidential front-runner to Hitler [online]. October 6, 2018. Dostupné online.
  10. Bolsonaro diz que é liberal e adota discurso que agrada investidores, Folha
  11. BROOKE, James. Conversations/Jair Bolsonaro; A Soldier Turned Politician Wants To Give Brazil Back to Army Rule [online]. [Cit. 2018-09-07]. Dostupné online.
  12. EDITORIAL BOARD. Brazilian Swamp Drainer [online]. October 8, 2018. Dostupné online.
  13. O inquietante 'fenômeno Bolsonaro' [online]. . Dostupné online. (portuguese)
  14. Brazil's congress starts to reform itself. The Economist, 14 October 2017. Dostupné online.
  15. ik. Chrípočka? Brazílsky prezident má koronavírus. Pravda (Bratislava: Perex), 2020-07-07. Dostupné online [cit. 2020-07-09]. ISSN 1336-197X.
  16. Jair Bolsonaro é apresentado como pré-candidato à Presidência da República [online]. [Cit. 2018-10-08]. Dostupné online. (portuguese)
  17. BRÜHWILLER, Tjerk: Der Unaussprechliche ist überall (Nevyslovitelný je všude). Frankfurter Allgemeine Zeitung, 6. října 2018 (nemecky).
  18. a b Präsidentschaftswahl in Brasilien. Rechtspopulist Bolsonaro gewinnt erste Runde deutlich (Prezidentské voľby v Brazílii. Pravicový populista Bolsonaro zreteľne vyhral prvé kolo.) Der Spiegel, [1], 8. októbra 2018 (nemecky).
  19. Brazil’s far-right candidate takes big lead in presidential election [online]. [Cit. 2018-10-07]. Dostupné online.
  20. Jair Bolsonaro declared Brazil's next president (The Guardian - 29/10/2018)
  21. Jair Bolsonaro Wins Brazil’s Presidency, in a Shift to the Far Right (The New York Times - 28/10/2018)

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]